anka

Takmer som sa pokakala od zodpovednosti, ktorú pociťujem nad tvorením týchto riadkov. Chcem pojednať o minulosti spojenou s umelcami na Slovensku. Mám rada Slovensko. Aj v spoločnom štáte s

Neviem, možno sa mi to len zdá, novodobá história sa uberá dejinami v akýchsi multi-generačných skokoch v dĺžke 40, možno 50 rokoch. Potom, akoby sa všetko zmazalo, ako keď utriete školskú tabuľu, a ľudstvo začne úplne odznova.

Absolútna sociálna vyspelosť. Stať sa štátnikom, nielen politikom. To nie je len vedieť milovať svojich blízkych a seba samého. Podľa môjho názoru, je to umenie milovať svoju komunitu a nado všetko milovať svoj národ.

Len pred pár dňami som zhliadla vynikajúci americký film, Doubt (2008). Iste viete, že doubt, znamená z angl. pochyby. Film rozpráva o pochybách riaditeľky istej školy, mníšky, ktorú hrá Meryl Streep.

(Na úvod sa všetkým ospravedlňujem, osobné zdravotné problémy) Decká lietali po lúke. Hneď za novou dúbravskou školou, čo na ňu zohnal peniaze starý Grančo spolu s Augustínovým otcom Nikodémom. Augustín mal už nejakých desať rokov. Bol bystrý, pohotový a teda nečudo, že bol naozaj vynikajúci žiak. Bol všetko,

Normálne je vytiahnuť penis a povedať: „ľa, akého mám“. Chápte to prosím s určitou rezervou. Hovorím tu o prirodzených machovských prejavoch každého muža. Veci riadiť a mužsky ovládať.

Chlapi si Gustíka doberali. Vtipy sa dotýkali jeho ešte nenaplneného partnerského života. Ani nemohol byť naplnený. Mladučký Augustín Husák mal sotva 11 rokov.

Bral robotu, aká bola. Cez zimu v kameňolome a cez leto sa nechal najať na sezónne práce na poli, či v lese. Keď pracoval v lese, viacej mu platili. Hovorím o Nikodémovi, otcovi Gustáva Husáka (1881–1962). Matka, Magdaléna, rodená Frátričová (1882–1914)

V jednom zo svojich starších blogov som písala o jej občasných návštevách na pražskom hrade. Vždy zo sebou niečo doniesla. Upečený, voňavý koláč, alebo cukríky, či žiarivý úsmev. Milovala „Slávie“ cukríky nedávno sa zase objavili na trhu.

Nie nechcem a nebudem otravovať, len si trošku pripomeniem. Pri všetkých tých úmrtiach, Václav Havel, Josef Škvorecký, aspoň jedno narodenie. Výročie.