anka

Nie nechcem a nebudem otravovať, len si trošku pripomeniem. Pri všetkých tých úmrtiach, Václav Havel, Josef Škvorecký, aspoň jedno narodenie. Výročie. Dnes uplynie 99 rokov od narodenia prezidenta spoločného štátu, Čechov a Slovákov, Dr. Gustáva Husáka. Jeho odchodom z pražského hradu, pred dvadsiatimi dvomi rokmi, nastala v našich dvoch republikách zmena politickej klímy. Ta, do dnešného dňa nedovolila zmysluplne, pravdivo a vedecky zhodnotiť pôsobenie Gustáva Husáka. Nielen pragmaticky, ale aj ľudsky sa zamyslieť nad jeho životom a prínosom, pre budúce generácie. Verím, že nastane doba, ktorá to raz, jedného dňa, dovolí. Pravdou je, že dodnes nejestvuje ucelená monografia o tejto významnej osobnosti našich novodobých dejín.

Utreli ho a zabalili

Gustáv Husák sa narodil v nočných hodinách. 10. januára 1913. Vonku bolo naváľaného snehu. Chlapec sa narodil doma, pod zdravotným dozorom Dúbravskej babice. Otec Nikodém Husák (32) nervózne prestupoval pred vchodom do domu. Jeho verná manželka,  31 ročná Magda Husáková, dievčenským menom Fratričová, ležala v posteli spotená a tlačila, ako len mohla. Babica Maňkových sedela vedľa nej a starostlivo jej utierala pot z čela.  Pôrod bol ťažký. Babica už-už premýšľala nad tým, že pošle otca po doktora do Bratislavy. Nakoniec to predsa len povolilo a chalanisko sa ocitol na svete.  Poutierali ho a dali mu meno Augustín. Vonku sa neudialo žiadne znamenie, nič pozoruhodné, len snáď to, že babici sa prevrhol  kastról s horúcou vodou na zem. Zaujímavé bolo, že chlapca ten zvuk nevystrašil. Utreli ho a zabalili do zavinuvačky a podali matke Magdaléne do postele. Otec Nikodém si naliali pálenky.

Vzal chabinu do ruky a šiel do Bratislavy

Nikodém Husák bol chlap, ako hora. Bol robotníkom v neďalekom kameňolome. Niekoľko krát ho z roboty vyhodili, ani nevedel prečo, po čase ho však zase vzali späť. Raz vytiahol spod kamenia ťažko doráňaného kamaráta, bola z neho kalika, ale chvalabohu, prežil. Nedá sa povedať, že by rodina hladovala, to nie, ale vyskakovať si tiež nejako nemohli. V roku 1914 matka Magda umiera. Azda to súviselo s posledným pôrodom. Neustále po poslednom pôrode krvácala. A možnože šlo o krvnú embóliu, dnes už sa s určitosťou nedá povedať. Po smrti tu zanechala len ročného Augustína. Starostlivosť o neho prevezme Štefka, jedna zo starších sestier malého Gustáva a hlavne ich babka. Otec Nikodém rukuje do Veľkej vojny. Vracia sa z nej ako invalida.  Renta, vojnového veterána a invalidu, spolu so starostlivosťou širšej rodiny, pomáhajú zabezpečiť ich potreby. Nikodém Husák vidí, že v rodnej Dúbravke je viac rodín, ktorých otcovia sa vrátili z Veľkej vojny a sú bez akéhokoľvek zabezpečenia. Mnohým vo vojne padol otec a zostali vdovy s kopou deciek, bez otcov. Nikodém Husák vezme chabinu do ruky, nasadí si klobúk, má problémy s chôdzou, rana z vojny, a ide do neďalekej Bratislavy. Poza humna dedinčanov to má kúsok. Tu napomôže viacerým Dúbravčanom k rente za vysluželstvo vo vojne. Dúbravčania si ho aj za toto zvolia za richtára. Bol čestným a starostlivým richtárom. Spolu s Martinom Grančom získali v Bratislave peniaze na výstavbu školy v dedine. Dnes tam sídli obecný úrad. A nielen to, vybudovali aj dedinský obchod. Pretože magacín patril celý dedine, dalo sa z neho pomáhať aj tým najbiednejším z dediny. Dnes je tam kino a materská škôlka. Pozemky pod školou a obchodom vtedy darovali dedinčania.

Cítil, že jej dlží veľa

Keď bol Gustáv Husák 9 rokov zatvorený, bola to práve Štefka, jeho staršia sestra, ktorá sa starala o jeho dvoch synov, Jána a Vladimíra. Aj jeho rodine, kým bol áreštuvaný, boli vyvlastnené pozemky, ako komukoľvek inému. Rodina bez neho hodne strádala. Husák po celý čas, čo bol generálom strany a prezidentom ČSSR, trávieval Vianoce na Slovensku. V dopoludňajších hodinách štedrovečerného dňa, vždy navštevoval tetu Štefku. Starí Dúbravčania dobre vedeli. Jedol s ňou pupáčiky pomáčané v mlieku posypané makom a obliate horúcim maslom. Cítil, že jej dlží veľmi veľa. Keď od nej odchádzal, nežne ju vždy bozkal na líce.