Mňa nehnevá politika, nezaujíma ma moc. Čo ma viac škrie je, že sa kamsi vytratili chlapi. Kde-kto má dnes penis, ale to ešte nemusí byť naozajstný muž. Klamstvo, slabota, nevýraznosť a úlisnosť. Nedozretí, nejasní a ja neviem akí. Nik nedupne nohou. Toto zrejme zásadne mení tvár celej našej spoločnosti. Plodia deti a neustále rozširujú tento nebezpečný model [...]

Gustáv Husák bol párkový. Miloval údeniny na všetky druhy. Párky, špekáčky, safalátky, ale aj utopence, či obyčajné fašírky. Mal proste rád to najjednoduchšie jedlo. Jeho cukrovka to však dosť komplikovala. Citlivosť, neuropatia dolných končatín, a rovnako jeho postihnutie očí, sa neustále zhoršovali. Stále prízvukoval mne, či vedúcej kuchyne, aby sme mu [...]

Tajné služby sa už poriadne napapkali, najedli sa tučného socializmu, už nemali záujem ho nejakým spôsobom naďalej podporovať. Mali čoraz menej oficiálnych poverení, boli zrazu nahraditeľní. A nepotrební. Zabúdame. Ľudia strašne zabúdajú a sú hodne pomýlení. Neustále majú vopchatú hlavu, v tom lepšom prípade, v piesku udalostí  roku 69. Stále operujú zločinnými [...]

Eva Vermešová, neskôr prijala meno po svojom manželovi, Kostolányiová, sa narodila do jednoduchej, chudobnej rodiny v Trnave. Nad ich chalúpkou sa týčil vysoký komín trnavského cukrovaru. Svetlo sveta, ako sa zvykne vravieť, uzrela, 2. novembra. 1942. Tiež sa zvykne vravieť, že deti narodené v zime sú všeobecne odolnejšie aj v iných oblastiach, ako je len chlad, či teplo. [...]

Uvidela som tu na blogoch Pravda úkaz. Mladučký, krásny úkaz. Plný sily a odhodlania. Krv mladú a sviežu. Pána Adama. Až som pookriala, až som ožila. Som veľmi rada, že je tu. Až ma to nakoplo napísať zopár slov. Prebehla som niekoľko jeho článkov, nie je ich veľa. Zhltla som ich ako malinu. Všetko beriem a postupne procesujem vo svojom vnútri. Až som ožila, omladla o [...]

Dievča do dažďa. Vypočujte si to, eLPéčka Mariky Gombitovej z roku 1981. Slová tejto platne ma dostali, ovalili, ohromili. Dodnes tam ležím na prahu dverí, medzi obývačkou a kuchyňou. Natiahnutá a načisto sprostá. A paralizuvaná. My Slováci sa nezdáme. Sme silní a hĺbaví. Sila a mystický odkaz tej čarovnej, prenádhernej doby. Pokoj a hĺbka, nič iné ma nenapadá. Kokcem [...]

Nie je predsa možné, aby som sa po každom vyjdení článku, ktorý spochybňuje moju existenciu, búšila do pŕs a všetkým dokazovala, že žijem a teším sa dobrému zdraviu. Už som to tu niekoľko krát písala. Nezáleží mi na tom, či mi ľudia uveria, že som a existujem. Naopak, vyhovuje mi táto neistota a isté “zdanie”. Pretože znamenite tak vynikajú veci, ktoré [...]

Podľa všetkého, sme v zmysle medzinárodného práva, po roku 68, boli okupovanou krajinou. Mnohé veci tomu silne nasvedčujú. Avšak možno v rovnakej miere platí, že sme okupovanou krajinou ani neboli. Podstatnou skutočnosťou pre objektívne zhodnotenie tohto rébusu je, že Československo vtedy, oficiálne, útlak nepriznalo. Rozumní si iste uvedomujú podstatnú vec. Ak by po [...]

Zomrela Jiřina Jirásková. Práve tohto sa týkalo viacero e-správ, ktoré som v posledných hodinách obdržala. Je nutné na ne reagovať. Utriasam všetko v hlave. Zatiaľ nebudem reagovať. Potrebujem nejaký čas, odstup. Hlas smädného na púšti, málokde doletí.

Gustáv Husák nemal rád Vianoce. Ľudia s nekvalitnými vzťahmi, nikdy sviatky nemusia. Freudovské potláčanie. Potláčanie seba samého, svojich pocitov. To často býva cesta mocných. Husák po roku 1977, potom, čo Vierka Mullerová zahynula, žil len v akomsi krízovom režime.