Chlapi si Gustíka doberali. Vtipy sa dotýkali jeho ešte nenaplneného partnerského života. Ani nemohol byť naplnený. Mladučký Augustín Husák mal sotva 11 rokov. Boli to práve chlapi z požiarneho zboru, ktorí mu dali prvú cigaretu. Pri svojej prvej cigarete sa nedusil, ako to býva u mnohých, ani nekašľal, rovno sa omámený zvalil do náruče jedného z hasičov, ktorý stál za ním. Chlapi sa smiali. Prebrali ho dúškom akéhosi vína, ktorým sa pravidelne častovali. I pálenky mu sem tam uliali. Nemohol sa poriadne nadýchnuť. Chlapi sa rehotali. Poznával veci, ktorých sa mu doma nedostalo. Zakúšal veci dospelých. Bol to len taký malý závdavok dospeláckeho sveta, ktorý mladých mužov často opája. S obdivom si premeriaval chlapov z požiarneho zboru a spakruky si utieral ústa. Bol rád súčasťou dospelého, benzínom, olejom a potom páchnuceho sveta chlapov z dediny. Ešte s malým Jonášom pomáhali požiarnikom s hadicami a s údržbou. Prvé naozajstné požiarnícke auto hasiči z Dúbravky, zakúpili v roku 1929. Automobil s hasičskou striekačkou. Bola to sláva. Požiarnici sa opili v dedinskej krčme do nemoty. Horniak reval, že nikto nie je viac, ako je hasič. Potom sa zvalil do priekopy pred krčmou a zaspal. Až deti, ktoré ho ráno poobstupovali, ho prebudili. Už pomerne veľký Augustín sa rozkričal po deťoch, aby sa pratali. Hanbil sa za to, že decká uvideli uja Mariána v takom zúboženom stave. Marián Horniak sa s námahou postavil, nepriateľsky zagánil na decká, potom na Gustáva, a odterigal sa do krčmy.
Závdavok na neskorší úspech
Nerozumiem úplne tajomstvu macošských rodín. V každom prípade bol to práve Nikodém Husák, otec malého Augustína, ktorý čítaval, keď kvôli robote mohol, pred spaním svojim deckám. Gustík miloval tieto vzácne chvíle. Bolo mimoriadne cenné, že otec nikdy nečítal predpísanú rozprávku, či nejaký ten príbeh zo samotnej knižky. Prečítal možno jednu dve vety a potom si celý príbeh povymýšľal. Improvizoval. Deti v izbe, dcéry a chlapci načúvali divotvorným príbehom, ktoré často pojednávali o ľahkých ženách, vagabundoch a vydriduchoch a iných, ktorí vždy, ako ináč, skončili zle, pretože i v Nikodémových príbehoch, zvíťazilo nakoniec dobro nad zlom. Po nedeľnej omši sa Husákovci naobedovali a vyobliekali sa a spoločne sa vybrali na prechádzku. Korzovali po dedine, alebo sa príliš neobliekali a šli všetci spoločne pod horu. Tam si sadli a rozprávali sa. To podnecovalo v deťoch Nikodéma Husáka lásku ku spolupatričnosti a posilňovalo vzťah k otcovi a rodine, ako takej. Ak rodič venuje svojim deťom dostatok času, dáva to deťom niečo cenné. Pocit, že ich má otec rád. Že mu na nich záleží a že s nimi počíta. Že ich akceptuje. Dobrý závdavok na neskorší úspech. Nech si kto chce, čo chce hovorí, ja tvrdím jedno. Až na samotný vrchol sa nikdy nedostane úbožiak a gauner. Iba mimoriadne kvalitní ľudia sa nakoniec vypracujú na vrchol. A platí to, tvrdím to pri všetkých zmysloch, i dodnes. Aspoň u väčšiny.
Stále usmrcované a opätovne kriesené
Už v tomto veku bol Augustín zakukaný do drobnej, nenápadnej Janky. Blonďaté utiahnuté dievča. Augustín potreboval niekoho ochraňovať. Áno, to čo bolo naozaj príťažlivé na mladom Husákovi, bola jeho silná potreba chrániť druhých. Vždy dokázal určiť, identifikovať, kto potrebuje chrániť. Bohužiaľ niekedy aj napriek nesúhlasu zachraňovaného. Ťažko niektoré veci analyzovať. Husák nadväzoval po celý život, takmer asexuálne vzťahy. Iste, že nie v plnej miere, jeho synovia neboli počatí zázračným spôsobom. Jeho motiváciou však nebol sexuálny podtext. To nebolo na prvom, ani druhom, ani žiadnom inom mieste. Sexom sa vždy všetko pokazi – tvrdil. Chápala som ho, ale vnútorne som s ním nesúhlasila. Po prvý krát som sa s takýmto spôsobom myslenia stretla u Dr. Husáka. Pokojne sedel a hovoril o tom, že je v hĺbke srdca presvedčený, že ženy, ak sú doopravdy milované, ani sex nepotrebujú. Vraj aj Sigmund Freud tvrdil, že snahy o uskutočnenie sexuálneho styku sú viac menej snahy o zničenie, zbúranie zborenie všetkého. Že sex je zničujúci. Som presvedčená, že to platí len v prípade priateľstva. Gustáv Husák vo svojich intímnych snahách, hľadal dokonalé priateľstvo. Hľadal ženu, ktorá bude jeho súputníkom, dôverníkom a dokonalým priateľom. Nie milencom! Toto je cesta osamelých, snívajúcich a sklamaných. Rozumiem mu veľmi dobre, aj keď s ním nesúhlasím. O takýto nenaplňujúci vzťah sa pokúšal s Vierou, svojou druhou manželkou. Zvuk ich lásky, duchovnej a skoro čistej, bol zvláštny. Absolútne duševné, snáď by sa dalo povedať, duchovné porozumenie, bez dotykov a vášne. My, ženy však potrebujeme byť ľúbené, milované, dobíjané a nakoniec zničené, zneuctené, napadnuté a zborené, a pokojne každý deň. Stále usmrcované a opätovne kriesené. Je to súčasťou nami chápanej a realizovanej lásky. Avšak snílkovia, fantasti a básnici, a ešte revolucionári, tomuto nikdy, nikdy v plnosti neporozumejú.
To bolo ich posledné stretnutie
Janka, do ktorej sa 12 ročný Augustín zakukal, bola pekná, ale trochu uzavretá. Máloktorý chlapec by si ju všimol. Gustáv Husák mi tieto veci, aj mnohé iné, rozprával v obrovskej knižnici na pražskom hrade. Držal v ruke cigaretu a mysľou bol niekde úplne inde. Na tvári mal úsmev. Bezpečný a spokojný. Bol taký, aká bola doba v ktorej sa prezident ňúral. Janinka, Gustíková vyvolená bývala s matkou až na samom konci dediny. Bola plachá a usmievavá. Nosil jej jedlo. Janka s matkou boli chudobní. Gustík bol rád, že sa môže o obe ženy starať. To dokonale uspokojovalo jeho dobrotivú osobnosť. Jedlo z domácnosti bral potajme. Ani súrodenci o ničom nevedeli. Keď sa otec Nikodém dozvedel, zariadil Jankinej matke posluhu na úrade i na fare. Nesmelé bozky a pohladenia. Pod obrovskou lipou za dedinou sa užasnutému Gustíkovi jedného dňa, Janka odhalila. Požadovala, aby ju hladil. To bolo ich posledné intímne stretnutie.
Pokračovanie nabudúce
Ešte aj znalec Bratislavy, Odleť ...
Áno, máloktorý alkoholik má zmysel ...
Vilíku, nebuď labuť, podle tebe ...
si otravny........................ ...
asi ste tam mali stanok s utopecami...:-p... ...
Celá debata | RSS tejto debaty