anka

Ďakujem Vám za všetky emaily.

Muži sú nádherní a ženy sú pôvabné. Rafinovane a skoro nadpozemsky. Azda im chýba potreba sa prebudiť do každodenného  uvedomenia si reálnosti a prirodzenosti. Akoby sa vznášali niekde medzi nebom a zemou a tuná s úľubou radi zostávajú. V tom starom bájnom tartare, kde prebývajú odvrhnuté sily. Akoby ženy boli utkané z vlastností, ktoré nie sú pre každodenné potreby, len pre vzácnosť a príležitosti nie každého dňa. Niekedy sú nespoľahlivé a ľahtikárske, ako malé deti. A niekedy je s nimi ťažká dohoda. Pretože odmietajú zásady a programy. A nedá sa s nimi vyjednávať, pretože sú absolutistické. Muži sú iní. Je v nich pokoj a smer, vždy vedia kam ísť, to napĺňa okolie pokojom. Sú priamejší a nemajú potrebu nejakého maskovania sa a líčenia, to rovnako uplatňujú vo vzťahoch. A nepretvarujú sa. Keď podajú ruku, tak ju naozaj podajú. Žena sa vám hneď úplne oddá, celá sa vám daruje a predsa to vôbec nič neznamená. Ženy potrebujú, aby boli s láskou a porozumením vedené. Sú nezrelé a neustále potrebujú usmerňovať. V tomto sú naozaj ako deti.  Sú plne v mužských rukách, aj keď si to nikdy nepriznajú, pretože i toto je ich súčasť slabej, prosto ženskej  osobnosti a ich krytia. A možno je to úplne inak. Možno nie sú vytvorené pre tento svet a jeho spletitý život. Možno sú z inej planéty a iného neznámeho prostredia a my nemáme trpezlivosť ich poriadne poznať. Vždy som sa cítila v prostredí, ktoré kontrolovali muži bezpečnejšie.

Matka Gustáva Husáka zomrela hneď rok po jeho narodení. Táto a jedine táto skutočnosť poznačila Gustáva Husáka viac než, ktorákoľvek iná skutočnosť z jeho života. Tá v ňom zapálila, svojou neprítomnosťou, ten neskutočne krásny a smädný a prahnúci oheň v jeho srdci, ktorý pretrvával po celý jeho život, oheň ktorý z neho spravil revolucionára a súdruha, ktorého si dodnes vážia, aj preklínajú, to patrí k veci, milióny ľudí na svete. Šlo o rodinu takpovediac zomknutú okolo robotníckeho proletárskeho spoločenstva s relatívnym fyzickým dostatkom. Komunisti sa snažili spraviť z rodiny Gustáva Husáka chudobnú a vážne nedostatkovú záležitosť. Nebolo tomu až tak. Husákovi na tom boli omnoho lepšie ako väčšina Dúbravčanov. Ešte ako meštiankár a neskôr gymnazista doučuje mladý Husák decká bohatých Bratislavčanov. Deti vyrastajúce bez matky bývajú priebojnejšie a viac zocelené, nebývajú tak precitlivené na okolnosti a náhle zmeny v živote. Toto Gustav Husák potreboval, akoby sa pripravoval na náhle zmeny, ktoré sa s ním onedlho osudovo zahrajú. Deti bez matky sa dokážu lepšie adaptovať, to pre ich citovú a emočnú oploštelosť, ktorá sa u nich skoro vyvinie a dokážu sa tak, chvalabohu, ľahšie prispôsobiť každej situácii. Stále je v nich prítomný odkaz a príklad ich osamelého rodiča, ktorý ich zaväzuje. Neustála snaha detí podobať sa silnejšiemu elementu v rodičovskom partnerstve je alfou i omegou citového sveta. Ak je rodič sám, formuje to deti istým zvláštnym spôsobom. Rozhodne to nebola chudoba, ktorá by potenciovala Husáka k ľavicovej orientácii, ako uvádzajú všetky doterajšie zdroje jeho životopisov. Bola to čisto rodinná a na výsosť intímna záležitosť. Citlivá a vnímavá duša mladého Augustína vnímavo konfrontovala malosť obyvateľov Dúbravky, ale i dedinskú zakliatosť bezprostredného okolia, ktoré ho formovalo a precízne určovalo. V mladučkom Augustínovi sa ozývalo čoraz viac ono veľkosvetské „odídem, až dorastiem, nebudem tu, radšej skúsim svet“. Jeho duša horela veľkým ohňom nepokojného génia. Jeho otec v roku 1914 narukoval do I. Svetovej vojny. V ten istý rok zomiera aj Gustávova matka, ešte skôr než sa vyvinul medzi matkou a synom akýkoľvek vzťah. Otec sa po nejakom čase navracia z fronty, ako vojnový invalid. Vtedajšia spoločnosť mu začne vyplácať pomerne slušný dôchodok, ktorý sa skladá z invalidného dôchodku a renty z fondu vyslúžilcov a veteránov. To je istota. Otec sedí každý deň na priedomku a navečer sa odterigá do krčmy. Je až na 80 percent svojej fyzickej funkčnosti invalida. O návrate do kameňolomu kvôli zdraviu nemôže byť ani reč. Celá široká rodina navyše podporuje otca s rodinou. Gustáv Husák má ešte dve staršie sestry. Gustáv otca na lôžku polohuje, keď sa vracajú bolesti z vojnových zranení. Tu sa niekedy otec žení po druhý krát. Vzťah nevydrží.  Neskôr sa otec trochu pozviecha. V roku 1925 navštevuje Gustáv Husák reálne gymnázium v Bratislave. Historicky ako jeden z troch stredoškolákov v Dúbravke. Je mimoriadne tvoriví, učitelia sú z jeho schopností doslova uveličení. Vyniká v písomnom používaní jazyka. Ako vysokoškolák bol v dedine jediný ktorý, kedy ukončil vysokoškolské štúdia. V roku 1933 vstupuje ako študent právnickej fakulty Univerzity Komenského do KSČ.

Raz, stalo sa to niekedy keď mal Augustín Husák asi 10 rokov, poruval sa s nejakými chlapcami. Veľmi ťažko to niesol. Na brehu Dunaja bola malá rybárska búdka jeho dedka. Nachystal si veľký zámok. A už s uzmierenými chlapcami sa stretli pred letným západom slnka. Nalákal ich do búdy a uzamkol ich v nej. A potom sa spokojne pobral domov, aby odniesol Gondárovým kanvicu s mliekom, ktorú mal neustále po celý čas pri sebe. Dostane zaň zopár šestákov. Ak by o 11. hodine v noci neprechádzal okolo rybárskej búdy akýsi rybár, ktorý začul chlapcov volať, chalani by tam stvrdli do samého rána.

Vstup do Komunistického zväzu mládeže v roku 1929 bol jedným z mnohých už následkov a nie samotnou prvo–príčinou Husákových nasledovných osudov, ako sa všeobecne o tom píše. Poznal osudovú rozmanitosť a farebnosť života na svojej mladej koži od samotného mala. To v ňom čoraz viacej rozsvecovalo odhodlanie a oheň silnej vôle.

Vo zväze mládeže mladému Husákovi jeden mimoriadne pekný mládenec vyznal lásku. Bol to syn akéhosi bohatého architekta z Bratislavy. Mladučký Husák, mohol mať tak 17 rokov, bol k jeho citom mimoriadne ohľaduplný. V jednej svojej reči k mládežníkom povedal: „Aj títo, čo majú svoj zvláštny životný štýl musia mať zaručenú ochranu. Nedáme ich. Aj títo musia nájsť v dokonalej spoločnosti svoje uplatnenie.“ Niektorí prítomní si očami podozrievavo prešli oboch, Augustína i toho nešťastného sličného mladíka. Husák týmto zvláštnym kamarátstvom vo svojom okolí vzbudzoval isté rozpaky. Raz sa väčšia skupinka študentov, medzi nimi aj mladučký Husák, vracala z akejsi viechy z Bratislavy do vzdialenejšej dediny Dúbravky, ktorá čítala vtedy asi 1000 obyvateľov. Všetci mladíci boli potrundžení. Chalan zamilovaný do Gustáva Husáka sa ho nevhodným spôsobom dotkol, keď sa vzájomne podopierali idúc cestou do Dúbravky. Husák ho prudko napomenul a týmto dňom ho akoby vyškrtol zo zoznamu svojich osobných priateľov. Už nikdy sa s ním mladý Augustín nekontaktoval. Kto vie však, aká bola skutočná podstata Husákovej partnerskosti, intimity či s prepáčením sexuality.

Mohol tento zážitok nejako ovplyvniť Husákovú mladú sexualitu? Niektorí odborníci, k počudovaniu si myslia že mohla. Nie ani tak v zmysle nejakej prezentovanej homosexuality, to iste nie, ale mohla azda táto príhoda pribrzdiť určité známe zreteľné mužské prejavovanie sexuality voči ženám. Psychologickým osídlom je aj osamelý rodič, otec, ktorý významne formoval osobnosť mladého chlapca. V oficiálnych životopisoch, skutočnosť nivelizujúci pisatelia Plevza a Formáčková nenájdete nič o úzkosti dospievajúceho Augustína, ktorý sa priam desil, keď sa blížil čas návratu jeho otca – vojnového veterána a invalida, ktorý sa už-už mal vrátiť z krčmy. Celé hodiny mu potom nadával a neraz ho aj vybil, keď mu niečo frnklo do nosa.

Jeho skúsenostné dedičstvo a odkaz spoločne  s nadobudnutou intelektualitou a vysokou sebakontrolou mohla určovať neskôr v jeho osobnostnom vývoji aj akési latentné, viac nenápadnejšie prejavovanie mužskosti a akejsi živočíšnej a tradičnej smelosti ku ženám ako takým. V mladosti mu chýbal dokonalý príklad. Kamarátky jeho otca boli len občasné a tak nedokázali vytvoriť naozajstnú rodinu.

Vie sa, že svoj prístup k obom manželkám bol zo strany Husáka nežný až nadýchane jemný. Bolo v ňom však málo vrelosti a spontaneity. To čo si na oboch svojich manželkách Dr. Husák vážil, bola hlavne ich intelektualita a múdrosť. Áno, to čo si na ženách Husák najviac cenil, bola ich duševná stránka, nie sexualita, ktorú zvyknú predsa muži tak často na ženách zdôrazňovať.

Priznám sa, že na pražskom hrade existovali situácie a príležitosti pre drobný, nenápadný a neškodný flirt, kedy mohol Gustáv Husák prejaviť, aspoň náznak svojej prirodzenosti, svoju spontánnosť a silu, po boku kráľov a prezidentov, ktorých prijímal z celého sveta, tam by sa to stratilo. Len drobný flirt, čo osvieži spoločnosť pri stole a dá vyniknúť šarmu a vtipu. Čo poteší dámu pri slávnostnej tabuli, ktorá je korunovaná pozornosťou gentlemana. Vždy bol však slušný a taktný. A nevšímavý.

V porovnaní s inými pohlavármi komunistickej éry mal Dr. Gustáv Husák zaujímavý prístup ku ženám. Doslova ich prehliadal. Ak bol postavený pred skutočnosť, že mal niečo prejednávať so ženou, snažil sa z tejto situácie vymaniť. Niekedy sa zdalo, že bol k ženám hrubý, nedôveroval ich schopnostiam. Ja neviem akým spôsobom stranícky a politicky vnímal úlohu žien v týchto oblastiach, jedno je však isté, jeho prístup k nežnej polovičke bol viac menej čudný. Verte, či neverte, ale raz po nejakej dosť bujarej akcii som sa na toto Dr. Husáka spýtala. Zdalo sa mi, že sa to hodí v tej chvíli. Husák sa na mňa tvrdo pozrel, keď so sformulovala v tomto zmysle svoju otázku, odpovedal: „Komunista by sa mal za každých okolnosti vždy ovládať.“ Touto odpoveďou mi Dr. Husák iba potvrdil moju už dávnejšiu predtuchu, že s intimitou mocných to nie je vždy tak priamočiare, ako by sa dalo predpokladať.

Ľúbim ťa, ľúbim ťa

Odpusť mi prosím ťa

Že som ťa nechal čakať

Za úsvitu ťa videl kúpať

Tieto slová sú naivné a detsky nevinné a predsa krásne. Sú staré takmer 80 rokov. Bez politiky a nánosu akejkoľvek plánovanej falše. Napísal ich Augustín Husák pre mladú Naďku. Bola z Bratislavy. Rodina to nevidela rada, že sa Augustín ťahá s dajakou dievčinou z mesta. Boli by najradšej keby si našiel nejakú mladuchu z Dúbravky, aspoň by ju mali pod merkom. Často som vychádzala spoločne s Gustávom Husákom z hradu v tmavom opancierovanom aute za bohatého doprovodu policajtov. Auto bolo bezpečné, viac už ani nemohlo byť. Vo východnom bloku nič bezpečnejšieho neexistovalo. Dr. Husák sa pritisol k zadnému tmavému oknu a ticho povedal. „Cítim sa sám.“

vaša anka