Niekoľko milých, úprimných diskutérov v poslednej debate namietalo: Anka je už potrebné zabudnúť a nechať veci tak. Nie stále na ne ukazovať. Súhlasím! Hneď potom, čo sa poriadne pomenujú a zaevidujú. Potom áno. Nie skôr. Potlačené spomienky. Potlačené veci sa neskôr samé objavia. Pretlačia sa na povrch a zanechajú mokvajúce boľačky. Na duši i na tele. Potom je […]

Je dobré a láskavé, ak si doba svojich vlastných protagonistov, potom čo sa skončí, zmierlivo navždy odprace, ukryje. Pochová a nakoniec pohrebne opatrí. Aby sa veci náležite uzavreli. Nie je dobré kvety presádzať do novej, neznámej zeminy.