anka

Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, čo si za blázna. Majte sa na pozore, pred tými, ktorí milujú Vladimíra Majakovského. Kto si do svojho vysokého veku zachová lásku a obdiv k tomuto básnikovi musí byť niečím zvláštny, jedinečný. Ako som už písala skôr, Gustáv Husák miloval tohto popleteného a nekomunistického komunistu. V Majakovskom horel oheň a pálila žiara, ktorú prepožičiaval svojim čitateľom. Často krát vo svojich básňach používal veľmi neslušné slová a nezvyčajné tvrdé posolstvá. Neraz siahal k obrazom, ktoré doslova poburovali. Nevie sa ako Majakovský zomrel. V roku 1930 sa, alebo zastrelil sám, alebo ho niekto zabil. Husák, ako znalec jeho tvorby, mal v tomto celkom jasno. Neraz hovoril, že tento čudák zomrel, dozaista svojou vlastnou rukou. Prezident vravel, že z niektorých básni cítiť jeho osobnostný rozpad. A istú zložku vnútornej rozháranosti, až akejsi rozčesnutosti. Prípad pre psychiatra. Husák doslova povedal: „Naozajstní revolucionári to nemajú v hlave v poriadku.“ Smial sa. Táto psychopatia však Majakovského tvorbu nepoznačila v negatívnom slova zmysle. Práve naopak. Táto patia, jeho literárnu tvorbu viac prehĺbila a obohatila o nebývalý, nezvyčajný literárny rozmer. Práve ten rozdiel, medzi normálnosťou a šialenstvom je to, čo často-krát, autora a jeho dielo, smeruje ku genialite. K nesmrteľnosti. Ten guláš rozporuplností v hlave, dokáže udržať pohromade, len veľmi vysoká inteligencia a sebakontrola. Majakovský toto, na konci svojho života nezvládol. Jeho majstrovstvo obsiahnuté v poémach, ako Vladimír označoval svoje básne, očarilo mnohých básnikov a literárnych vedcov. Napriek tomu, že ako mladík sa pohybuje v prostredí pokrokových ideí, jeho tvorba nie je nič učesané a konsolidované. Skôr naopak. Husák, sa mu veľmi podobal. Rovnako ako básnik, aj Gustáv Husák, nehľadal svoje osobné upokojenie a útočisko v ľuďoch. Vo vzťahoch. Ku svojim osobným vyprahlostiam pristupoval maximalisticky. Všetko, alebo nič. Ostatok pokladal za totálnu smrť. To všetko, nie z hľadiska slabosti. Husák nebol slaboch. Ľudia vychovaní bez matiek, nie sú nikdy slabí. Sú tak trochu monštrá. Aj keby sa na neho skydol betonový múr, otriasol by sa a pokračoval ďalej. Všetko mal premyslené a náležite zdôvodnené. Radšej nežiť, ako žiť len napoly. Niekedy som sa o neho bála. Dlhodobé pôsobenie v politike ho upokojilo, utíšilo, jeho duch v ňom však stále bublal. Práve mladí ľudia na seba často nechávajú pôsobiť silné vzory. Vladimír Majakovský bol, bezo sporu, mimoriadne silným médiom, bohom, ktorý zásadne ovplyvnil život Gustáva Husáka.

Buržoázny nacionalista Husák

Dr. Gustáv Husák nebol žiadnym čechoslovakistom. Pokladal toto výsostne české historické úsilie, presadzované najmä v 19. storočí, za absolútnu utópiu. Tak ako bol „čechoslovakizmus“ definovaný v ústave z roku 1920, bol v ňom zároveň skrytý pohľad oficiálnych československých štátnych štruktúr, na totálnu neschopnosť Slovákov, vládnuť si niekedy sami. Je smutné, že práve tento, Slovákov utláčajúci pohľad, sme si, ako komunisti, po roku 1948 osvojili. Čechoslovakizmus sme mali rázne vykázať na smetisko dejín, zasadne a neodvolateľne. Čechoslovakizmus plne ignoroval prirodzenú národnosť občanov, a poskytol príčinné dôvody, na prenasledovanie mnohých Slovákov, ktorí proti nemu vystupovali. Nielen Gustáv Husák. Gustáv Husák presadzoval, aby v našom spoločnom štáte, mal každý možnosť prihlásiť sa ku svojmu prirodzenému moravanstvu, čechizmu, či slovakizmu. Nakoniec bol Dr. Husák odsúdený za nenávisť k českému národu a za buržoázny nacionalizmus. Aj vo funkcii prezidenta, mal Husák s týmto uvažovaním problémy. Súdruhovia na ÚV brali tzv. čechoslovakizmus smrteľne vážne. Husák sa často potkýnal pri rozhovore s Miloušom Jakešom, aj s inými. Jakeš tvrdil, že prezident nechápe správne otázku čechoslovakizmu. Otvorene hovoril, že toto nie je pohľad Ústredného výboru strany. Opovažoval sa, napriek tomu, že práve Husák bol generálom ÚV. „I když se mi moc líbi Prodanka (Prodaná nevěsta), nemusím s ní ulíhat v jedné postely“, odpovedal Husák. Federalizmus, ktorý bol prijatý v roku 1968, nezmenil nijako postoje národov na oboch stranách rieky Moravy. Slováci sa necítili byť viac chránení a Česi absolútne nechápali seba-určujúce snahy Slovákov. Obe národné vlády, boli bez akejkoľvek reálnej moci. Tu naďalej, vo svojich rukách držala výhradne Federálna vláda. Husák už vtedy cítil potrebu úplného odlúčenia a osamostatnenia sa oboch národov. V tomto smere bol naozajstným vizionárom. Uvedomoval si však, že doba ešte nedozrela.

Karol Duchoň

Súčasťou našej malej slovenskej provinčnej kultúry, bol človek, veľká osobnosť, ktorú som si mimoriadne vážila. Bol to umelec nadčasový a neuveriteľný. Bol skromný a ľudský. Keď odišiel z rozhlasu, či z nahrávacieho štúdia, mohli ste ho nájsť v niektorej zo staromestských bratislavských krčiem v družnej debate s obyčajnými ľuďmi. U Františkánov, alebo u Mamuta. Najčastejšie však v Karltone. Rád sa bavil. Bol prostý a zdieľny. Bol chrabrý, odvážny a nekonformný. Nebál sa prejavovať a formulovať myšlienky a odvážne postoje. Bol pokrokový, inteligentný a krásny. Karol Duchoň. Mala som ho veľmi rada. Vážil si ho aj Karel Gott. Nie je pravdou, žeby ho nemal rád, ako mnohí tvrdili. Ani sa ho nijako neobával. Vravel o ňom, že až vyzreje, bude doslova „európsky“. To čo na ňom majster Gott obdivoval, bola jeho inteligencia a vtip, ktoré dokázal dostať do každej svojej piesne. Aj z obyčajnej, prostej odrhovačky, dokázal vystrúhať hit. Jeho používanie hlasu bolo dynamické, zároveň nežné a pritom burácajúce. Spieval s autoritou a neopakovateľnou charizmou. Akoby sa svojou piesňou privrával konkrétnemu divákovi. Dokonale spojil scénu s hľadiskom. Mal silné dramatické predpoklady. Zrejme by sa dnes uplatnil v niektorých veľkých muzikálových kusoch. Čas mu však nedožičil, aby naplno dozrel. Mal problémy s disciplinovanosťou. Mal istý čas zákaz, niekoľko krát sa poriadne opil pred koncertom. Urobil tak aj pri príležitosti istej významnej politickej akcie, na ktorú bol ako vystupujúci umelec pozvaný. „Červeni k*****“, kričal Karol Duchoň. Prečo nám tie najväčšie talenty nechutne odchádzajú? Kostolányová, Duchoň, ale sčasti aj Marika Gombitová. A nímandi a exhibicionisti tu drzo, hlavne pridlho, ostávajú. Keď Karol Duchoň odišiel, už je to 26 rokov, čo navždy stíchol, Karel Gott povedal: Takýto spevák sa len tak ľahko neobjaví. Takýto sa rodia raz za sto rokov. Ak vôbec! Keď sa Gotta redaktor opýtal, či namieta niečo proti tomu, že Duchoňa často označujú „slovenský Gott“, božský Kája odpovedal: Tak ja jsem český Duchoň.

Ženy a socializmus

Ženy boli podstatnou súčasťou československej spoločnosti. Stali na postati, ktorá im právom náležala. Politicky i spoločensky. Socialistický zväz žien, pod vedením krajčírky Kabrhelovej,  čítal viac ako milión členiek. Ženy boli pod silnou ochranou socialistickej spoločnosti. V rámci rodiny i v rámci pracovného pomeru. Zákonník práce im poskytoval takú ochranu, akú ženám už nikto neposkytol. Takmer všetky podniky, v ktorých ženy pracovali, im poskytovali z Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, také služby, ktoré dnes ženám poskytujú napríklad japonské, alebo nemecké spoločnosti. Služby kaderníka, pedikéra či manikúristu. Závodné materské škôlky, alebo jasle. Je pravdou, že na Slovensku sa tento servis príliš neujal. Ale v Čechách ho pracujúce ženy bohato využívali. Keď príslušné slovenské kraje, alebo okresy tlačili manažérov spoločnosti, aby takéto služby zaviedli, odpovedali niečo na spôsob: My nemáme čas na takéto serepetičky, treba robiť. Ženy boli významne chránené v prípade výpovede z pracovného pomeru. Materskej dovolenky. Významnú ochranu na pracovnom i spoločenskom priestore požívali slobodné matky. Ich pracovná zmluva bola takmer nevypovedateľná. Žena na materskej dovolenke sa nemusela starostiť, že ju počas jej neprítomnosti, vyhodia. Platy boli tabuľkové. Nebolo možné, aby žena dostala menšiu mzdu, ako muž, v rovnakom zaradení. Platila aj ochrana žien v rodinách a partnerských vzťahoch. Tieto záležitosti bola korigovaná aj po línii straníckej, pracovnej, spoločenskej a nakoniec aj policajno-súdnej. Detné rodiny boli zo strany pracoviska aktívne podporované. Celé rodiny sa mohli raz ročne, či dva krát ročne zrekreovať v podnikových zariadeniach, mnohokrát za podstatne znížené ceny, či bezplatne. Podniky boli zaviazané poskytovať bezúročné, či nenávratné pôžičky a to už zo spomínaného FKSP fondu. Podniky spolupracovali na poskytovaní bankových pôžičiek, mladomanželských a spotrebných úverov. Ak žena zastávala dôležitú pozíciu vo firme (pokojne ako robotníčka) mohla jej byť časť takejto pôžičky refundovaná k vlastným rukám späť. Vďaka takýmto opatreniam a mnohým iným, vznikala zvláštna spojitosť zamestnankýň a ich podnikov. Ľudia naozaj žili prácou a pre prácu. Niečo podobné som videla aj v USA v zamestnaneckých spoločnostiam.

Skoro sa mi zdá nevhodné, pre porovnanie opisovať, ako je to s ochranou a uplatnením žien, dnes. Postavili sme ich do nezmyselnej súťaže na pracovnom trhu, na roveň mužov. Zrejme sme nepochopili nič, keď sme ženy vyhnali na pracovný trh. Nepochopili sme nič o humanite a istej ľudskej spôsobnosti. O galantnosti a niečo v zmysle nežnej a priateľskej snobskosti. Nepochopili sme, aké sú ženy krásne a vľúdne. Nepochopili sme nič o tom, že je nedôstojné ťahať ženu ku plneniu plánu a bezodnej verejnej pokladnice. Vidíme len peniaze a pachtenie za nimi. Ženy majú dotvárať svet a nie ho vytvárať. Majú ho zdobiť a koexistovať. Byť krásne a spokojné. Veď žena, je len doplnok a nie je stavaná nato, aby sa zúčastňovala vecí, ktoré poháňajú a menia svet. Majú byť sebavedomé, múdre a opatrované. Komunizmus smeroval k tomu aby z uťahaných traktoristiek, dojičiek a muráriek nakoniec vyrástli očarujúce strážkyne rodinných krbov a rodinných zväzkov. V komunizme, ak by sme sa k nemu nakoniec dostali, by ženy voňali a cez zázemie svojho manžela, by vládli celému svetu. Celý svet ide voľáko „šrejdrem“. Ak sú nám ženy dobré, aby rodili naše deti, starali sa o ne a  milovali svojich manželov, nemali by sme ich vláčiť kanálmi a nedôstojným pracovne trhovým počínaním. Pred sto rokmi boli vyslobodené, aby boli nakoniec zneuctené, znásilnené a zotročené. Žena predstavuje lásku a je hodnotným doplnkom svojho muža. Ten sa nosí pre ozdobu, aby očaroval a iných inšpiroval.

Vznešené chrámy

Na záver, dovoľte jedno zamyslenie. V severnej Amerike existuje istý projekt. Menuje sa Halellujah Brodway. Jeho hlavnou myšlienkou, základom jeho existencie, je úvaha, že silné pesničky môžu postaviť divákov na nohy, potešiť ich srdcia a dať ľuďom niečo, čo predstavuje nádherný pocit. Taký ten, čo sme zažívali, každý jeden z nás, ako deti, keď nám niekto milovaný rozprával mäkký, nežný, farebný príbeh. Akoby nás vtedy anjeli z nebies unášali niekam do nádhernej priateľskej krajiny. Tak veľmi sme sa tešili. Tento hudobný program sa zvykne odohrávať v tých najkrajších kostoloch a katedrálach po celom svete. Manažéri programu najímajú významných umelcov a rozdávajú skutočnú duchovnosť medzi ľuďmi. Na tomto koncerte ľudia často plačú. Vidieť to aj v závere videa, ktoré prikladám. Akoby sa očisťovali od všetkej tej špiny, ktorá sa na nich usadila. Autori programu si myslia, že na to, aby sa človek pozdvihol na srdci i duši, nepotrebuje mať náboženské skúsenosti. Minulý rok predviedli tento program v Prahe. Jedným zo sólistov bol vynikajúci americký tenor Rodrick Dixon. A keď, prepánaboha, poviem, že umelcov sprevádzal Pražský filharmonický orchester, niet čo dodať. Koncert sa uskutočnil v pražskom kostole svätého Šimona a Júdy. Prebudujme všetky kostoly na koncertné siene. Nepotrebujem, aby ma niekto neustále napomínal. Samozvaní moralisti a nadutí pokrytci, čo si myslia, že zožrali všetku múdrosť sveta. Nie som za to, aby sa opäť z kostolov stali skladiská potravín, ako tomu bolo len pred nedávnom, sklady múzejného materiálu či vojenské útvary. V písme sa píše, že boh neprebýva v domoch postavených ľudskými rukami! Nech konečne chrámy prinášajú skutočnú duchovnú potechu. To všetko pre zmorených, vyčerpaných a unavených ľudí. Áno, komunisti sa vždy zastávali jednotlivca. Osud každého jedného pracujúceho, bol pre pokrokový režim, zaujímavý. Bojím sa niektorých nových iniciatív, ktoré sa hlásia k niektorým pokrokovým myšlienkam. Milí moji, nehľadajme záchranu medzi tými, ktorých jedinou agendou je, že neustále nadávajú na tých, čo sú práve pri moci. Tak ja som vám, napríklad 56 percentná. Takúto slivovičku si nechávam každý rok vypáliť v našej malej dedinskej pálenici.