Chodievala som na Pražský hrad cez Hradčanské náměstí. Po nádherných, pokojnou atmosférou poznačených, Zámeckých schodech. Potom som sa po nich vyštverala hore, bolo ich deväťdesiatosem. Ak ste započítali aj ten drobný nízky, značne zvetraný schod, prvý nástupný,

I v tých najvyšších kruhoch sú ľudia túžiaci, ľúbiaci, dúfajúci, milujúci, rozchádzajúci a zoznamujúci a ja neviem akí ešte. Dr. Gustav Husák bol, podľa môjho názoru celkom fešný muž. Sedela som v kancelárii a uvažovala som nad tým, čo podniknem s dnešným večerom.