Je dobré a láskavé, ak si doba svojich vlastných protagonistov, potom čo sa skončí, zmierlivo navždy odprace, ukryje. Pochová a nakoniec pohrebne opatrí. Aby sa veci náležite uzavreli. Nie je dobré kvety presádzať do novej, neznámej zeminy. Zvlášť ak ma pôda celkom iné zloženie, než na aké sme boli zvyknutí. To vám povie každý flórista. Chvíľku sa kvietky tešia zo života, z nového prostredia a potom pomaly uvädajú a nakoniec celkom uschnú. Nová doba im už nesvedčí. Už sa nedokážu prispôsobiť novým pomerom. Každý náležíme tej svojej dobe. Keď sa skončí, a my tu nedopatrením uviazneme, len sa potom zosmiešňujeme. A deti sa nám smejú, že už vôbec ničomu nerozumieme. Mnohí sme plne nepochopili novú dobu, ktorá nastala po osemdesiatomdeviatom roku. A naďalej sa tvárime, ako keby sa nič nestalo.
Aká bola
Jiřina Jirásková, v súčasnosti, práve v týchto hodinách, bojuje asi svoj posledný boj. Hodne schudla a pomaly sa jej zastiera myseľ. Je hodne nervózna a dosť kričí. Hodne sa jej priťažilo i fyzicky. Sťažuje sa na bolesti chrbta. Kiež žije naveky. Bola som v posledné mesiace v Prahe a mala som možnosť hovoriť s niektorými ľuďmi, ktorí sa okolo nej v súčasnosti, točia. Je sama. Tých naozaj blízkych, dnes okolo nej, moc nie je. A ktorí sú, cítia sa ponižovaní jej agresivitou a stareckou zlobou. Ostala sama. Zostala pri nej len fenka, trojročná Amálka. Jiřina patrila k dobe minulej, bola s touto dobou veľmi silno zrastená. Patrí však aj dnešku. Schizofrenická rozpoltenosť. Stojí rozkročená medzi oboma epochami a ťažko udržiava rovnováhu. Táto jej vnútorná rozhádzanosť ju vyciciava. Pripravuje o posledné zvyšky jej životnej sily. A to už dlho. Svoju autoritu Jiřina Jirásková, počas celého svojho života čerpala, ako odrazenú veličinu, od svojho často vyľakaného okolia. Potrebovala vždy okolo seba vystrašených ľudí, aby sa sama cítila naozaj bezpečne. Cítila sa tak vždy spokojnejšia. Odrazenou energiou svojej tvrdej, často nezmieriteľnej povahy, ktorá sa mohla mnohým zdať arogantná, tvrdá a necitlivá, pokorovala ľudský svet okolo seba. Jiřina Jirásková bola mimoriadne tvrdý človek. Nikdy som nepoznala tvrdšieho človeka.
Jirásková a ŠTB
Spoluprácu s ŠTB podpísala ešte začiatkom sedemdesiatych rokov. Nemala potrebu nejako zvlášť podporovať vtedajší režim, skôr potrebovala kontrolovať, podvoliť si prostredie v ktorom sa, ako umelkyňa, sama pohybovala. Spoluprácou s ŠTB, si dostatočne upevnila postavenie medzi svojimi kolegami. Ich nechuť z jej nekomunikatívnej a neempatickej povahy sa čiastočne zmenila na pocit strachu a obáv. Bola teda pre mocenské zložky silno použiteľná a perspektívna persóna. V položke IQ v jej osobnom spise, ktorý ŠTB o nej pozorne viedla, svieti, na ženu až príliš vysoká hodnota: 131. Táto žena sa orientovala v technike, astronómii, ba i v matematike. V spise boli zmienky o jej inklinácii ku psychológii. Bola hodne sčítaná a ako som už uviedla, mimoriadne inteligentná. Agent z ŠTB, ktorý sa s ňou často „pracovne“ stretával, vždy s úsmevom hovoril: „som zvedavý, čo si na mňa zase ta baba vymyslí“. Niekedy by sa mohlo zdať, že agentom tu bola Jirásková a spolupracovníkom, ten úbohý operatívec.
Likvidovala život mnohým hercom
Nepriateľský a nechápavý postoj k Radoslavovi Brzobohatému, ktorý len nedávno skonal, nikdy Jirásková neskrývala. Verejne hanobila herecké dovednosti Radka Brzobohatého. Raz sa o ňom vyjadrila ako o „blbom mačovi“. Kolegom z Vinohrad často hovorila, že pre Radka v jej divadle miesto nie je. Z vinohradského divadla ho v deväťdesiatych rokoch, v podstate vyštvala. K odchodu z tohto hviezdneho ansáblu prinútila i Petra Haničinca. Haničinec musel z jej divadla odísť, pretože sa otvorene postavil proti Jiřine Švorcovej, ktorá nakoniec divadlo opustila. Niektorí herci z Vynohrad však hovoria, že nešlo o politický postoj. Jirásková so Švorcovou boli veľmi dobré kamarátky. Vinohradské divadlo Jirásková šéfovala od 1990 do 2000 roku. Veľmi zlé vzťahy mala i s Vlastou Chramostovou, legendou českého herectva. Chramostová, priam psychologicky, vo svojim pamätiach, rozoberá povahu Jiřiny Jiráskovej. Hovorí tu o nej ako o silno egocentrickej a neznášanlivej osobe. Vraj jej zásadným a určujúcim povahovým prvkom je, že z každej veci musí vždy vyliezť, nepoškvrnená a čistá. Na vlastnom imidži jej hodne záleží. Jirásková sa tvrdo postavila i proti vdove po Radkovi Brzobohatom, Hane Gregorovej. Ta ju po smrti manžela obvinila z toho, že Radoslava, vyštvala z jeho domovského divadla z Vinohrad. Jirásková nedávno v tejto veci zareagovala: „Žádná Gregorová mi nebude mejt prdel!“
Rozporuplnosti
Často o sebe Jirásková rozpráva, ako o dievčati z pavlačového domu, pochádzajúcej z robotníckej štvrte. Pri ďalšom nádychu však zanietene vysvetľuje svoj, až manický vzťah ku drahým kožuchom a diamantom. Na jednej strane sa silno sťažuje na mimoriadne zlý zdravotný stav, dokonca hrozí, že sa už čoskoro odoberie do večnosti. Na druhej strane však nezabudne podotknúť, že s obľubou fajči svoje anglické cigarety s ruským tabakom, ktoré stoja, to nikdy nezabudne spomenúť, stošesťdesiat českých korún. A vraj stále popíja koňak Napoleon, ktorý si rada mieša s mirindou. Jirásková sa často vyznáva z lásky a obdivu k mužom. Štátna bezpečnosť však v jej spise uvádza, že vnímala partnersky svet, lesbickým spôsobom. Osobne nedokážem posúdiť, do akej miery je táto čudná informácia pravdivá. Musela byť však nejakým spôsobom podložená, inak by v spise nefigurovala. V partnerskom, manželskom vzťahu bola po dlhé roky so Zdeňkom Podskalským, významným českým režisérom. Jiřina Jirásková nezanechala žiadne deti.