Medzi hercami existuje istý, povedzme, že neprekročiteľný úzus. Hranica, ktorú málokto z nich prekročí. Územie nikoho. Územie desu a temnoty a istej opatrnosti. Je ním divadelná rola Fausta. Stretnutie neba s peklom. Boha s diablom. Ide o divadelnú rolu, ktorú máloktorý herec príjme. Je vraj totiž prekliata. Mnoho hercov, svetových i tých našich, si na nej, nielenže vylámali zuby, ale krátko po uvedení inscenácie, predčasne ukončili svoj beh na zemi. Áno, Faust, je prekliaty. Režiséri často tento príbeh, po formálnej i vecnej stránke, načisto zmenia. Doslova ho prekopú, zaonačia, aby obrúsili jeho osudové ostrie. Prípadné temné hrany, tohto čudného kusu. Niekedy je to účinne, inokedy nie. Fausta si len málokto z nich dovolí uviesť, v čistej, klasickej podobe. Petr Čepek (1940-1994), český herec, si v Švankmajerovej adaptácii zahral Fausta. Kašľal na povery. Tá adaptácia sa na klasického Fausta moc nepodobala. Za pár týždňov po uvedení inscenácie, Čepek umiera.
Filčík ochorie
V podobnom kuse si zahral aj Ctibor Filčík (1920-1986). Bol to Sartreov Diabol a Pánboh. Hra nevychádzala priamo z Fausta. Rieši však naliehavé otázky existencie medzi dobrom a zlom. Temnotou a svetlom. Šlo o unikátny, svetovo preslávený kúsok. Uvedenia hry v Bratislave sa zúčastnil aj samotný autor, Jean-Paul Sartre. Príbeh bol silný a inšpirujúci. Ctibor Filčík sa po odohratí niekoľkých predstavení zrútil (1966). Dostal silný zápal pľúc. Priebeh ochorenia bol hodne progresívny. Na poslednú chvíľu mu napichli akýsi americký metabolizant. Filčík si uchránil krk. Avšak náhle a úplne neočakávane umiera jeho osudová priateľka, Magda Lokvenc Husáková (1916-1966).
Aký je jeho prejav?
Filčíkov herecký prejav je hodne zvláštny. Taký učesaný a na môj vkus až príliš uvedomelý. Niektorí vravia, že je moc medový a presladený. Je to snaživec a dríč. Je všeobecne známe, jeho až fanatické zanietenie, zvládnuť svoju rolu. Prichystať sa na ňu. Celé dlhé noci presedel nad podkladmi, aby dokonale zvládol svoj kus. Aby očaril a ukázal všetkým. Bola som na viacerých predstaveniach na Novej scéne, v ktorých Ctibor Filčík hral. Priťahoval a odpudzoval zároveň. Exceloval i nudil. Navyše jeho poňatie rolí, moc vytŕčalo. Kričalo a strhávalo na seba pozornosť. Na úkor ostatných umelcov, ktorí s ním boli na javisku. On nehral, on deklamoval. Akoby Filčík nemal vo svojej bohatej hereckej tvári, to najdôležitejšie. Vkus a cit pre mieru. Nech hral v čomkoľvek, vždy to bolo iba o ňom. Bol príliš nápadný. Nebol veru tímový hráč. Hral vždy len za seba. Ak by pôsobil v nejakom športovom tíme, asi by ho vyhodili. Svojim herectvom dokázal klásť naliehavé otázky. Nepobavil však.
Súkromie
Filčík, si až neskutočným spôsobom, chránil svoje súkromie. Toto jeho úsilie, vo výslednom efekte, pôsobilo nenormálne. Nikdy sa nezmienil o svojich víkendových, či prázdninových aktivitách. A to ani svojim dlhoročným spolupracovníkom. Nikto z jeho okolia sa nedostal do jeho príbytku. Nikto s nim za celé dlhé desaťročia, nemal možnosť stráviť, čo len minútku jeho súkromného, voľného času. Ľuďom sa v podstate vyhýbal. Akoby niečo schovával, uviedli niektorí spolupracovníci. V profesionálnom kontakte so svojimi kolegami, býval odmeraný. Majster Chudík sa dnes vyjadruje k jeho herectvu, o osobných vlastnostiach Ctibora Filčíka, však taktne mlčí.
Filčíkov oheň a láska
Mária Kráľovičova (*1927), naozajstná diva slovenskej divadelnej scény, sa dokonca pyšní partnerským vzťahom s Ctiborom Filčíkom (niekedy v 1948). Dávnejšie sa ženám nemohlo ani len snívať, o komplexnom, niekedy dekadentnom, inokedy možno čudnom, mužskom svete. Ženy ani len netušili. Často aj tak v takýchto nenaplnených vzťahoch, jednali rázne a ukončujúco. Dôvody podobného druhu, viedli i Máriu Kraľovičovú k tomu, že Filčíka po krátkom, vo svojej základnej podstate, nenaplnenom vzťahu, opúšťa a odchádza do Bratislavy.
Husák sa zastrája
Láska ma mnoho podôb. Na Novú scénu prichádza Magda Lokvenc Husáková (1946). Je bystrá a pohotová. A vôbec nevyzerá zle. V zmluve ma určené zaradenie, asistujúca režisérka. Na jeden rok sa dokonca vzdáva svojho platu, aby sa vyhla podozrivým rečiam o intervencii svojho manžela Gustáva Husáka. V roku 1951 Husáka zatkli. Magdu, kvôli manželovi z Novej scény prepúšťajú. O štyri roky nato sa Magda na Novú scénu vracia. Medzi Magdou Lokvenc Husákovou a Ctiborom Filčíkom sa rozvíja veľmi, ale veľmi zvláštny, vzťah. Vzťah, ktorý vzhľadom k plnosti ľudskej emocionality, citovosti a sexuality, môže len málokoho uspokojovať. A predsa je ich spojenie výnimočné. Nežné a čisté. A silné. Galantnosť, inšpirácia, kolegialita, priateľstvo a skutočná láska.
Vzhľadom k bujarej a plno-mužskej emocionalite Gustáva Husáka, sa Magde nedarí, na návšteve svojho manžela, vo väzení, vysvetliť zvláštnu číro-číru podstatu vzťahu s Ctiborom Filčíkom. Husák nevládne jemným múzickým zmýšľaním, akého je schopná jeho krehká pani. Ta mu rozpráva o čistej, esenciálne čírej láske, ktorá nie je znečisťovaná žiadnym zmyselným správaním. Husák besní a zastrája sa. Keď sa mu vraj podarí ujsť z väzenia, celú vec rázne ukončí. Aj Gustáv Husák ovláda, že skutočnou neverou, je nevera srdca.
Husák dáva svojej pani ultimáta
Zastavený a zosmradnutý čas vo väzení, býva v mnohých ohľadoch láskavý. Uzamkne vás vo svojom tele a po dlhých nociach vás úpenlivo prehovára. A je poriadne presvedčivý. Zatiaľ sa na Novej scéne rozvíja zvláštne priateľstvo herca a režisérky. Ctibor Filčík sa stará o oboch synov uväzneného Gustáva Husáka. Nahrádza im takto otca. Ku chlapcom je láskavý a nežný. Chlapci ho milujú. Rozum a cit, je ako oheň a olej. Akoby ani neprebývali v jednom organizme. Husák po prepustení z väzenia dáva Magde tvrdé ultimáta. Husák je ešte primladý. Je príliš mladý, aby si uvedomil podstatnú vec. Že, žena si nakoniec vždy vyberie slobodu. Aj keby mala napokon prísť o všetko.