Akoby predpokladom, tou najsprávnejšou kvalifikáciou pre úrad prezidenta Československa, poťažmo, Česka, je povinné absolvovanie väzenia. Havel i Husák. Len s pánom Klausom to nejako nevyšlo. Snáď raz. Dejiny nepapkajú iba revolucionárov, často si pochutia aj na vladároch. To častejšie. Viacerým sa naozaj môže zdať, že vo svojich textoch, vykresľujem Dr. Gustáva Husáka, ako príliš romantického a idylického uja, preháňajúcom sa po studených hradných chodbách s kyticou ruží, spievajúc pri tom, omamné piesne. Teraz ma napadá, raz som počula Dr. Husáka pohmkávať si nejakú pesničku, myslím, že to boli „Slovenské mamičky“. Spieval hrozne, bol hluchý ako peň. Hlúpo-romantický rozhodne nebol, bol rozhodný a silný. Pozorní to iste v mojom texte rozpoznali. Bol pevný a v názorovej čistote, jasný. Ale uvedomujem si, že moje názory nie sú až tak dôležité. Česi sú v prístupe k osobnosti Gustáva Husáka dosť rozporuplní, na jednej strane, jeho skutočné kvality bagatelizujú, skresľujú, na druhej strane, čuduj sa svete, sa snažia o seriózne posúdenie, jeho celoživotného pôsobenia. I keď Slováci si ho viac vážia a oceňujú ho, snaha o seriózny výskum zo strany odborníkov, jeho osobnosti, tu však zásadne chýba. Učenci zo SAV, zrejme pracujú na dôležitejších projektoch, ako je zmysluplné zhodnocovanie našej histórie.
Grafológia sa pokladá za serióznu, prísne vedeckú, disciplínu. Rozhodne nepatrí do súboru pa-vied, akými sú, napríklad, predpovedanie či mágia. Grafológia je založená na príčinných súvislostiach, medzi povahou, psychikou človeka a jeho písmom, vyvierajúcom z grafo-psycho-motorických funkcii, ktoré sú u každého výnimočné, neopakovateľné. Ich nenapodobiteľných a výnimočných markantoch, ktoré súvisia práve s charakteristickými rysmi, tej ktorej posudzovanej osobnosti. Grafológia je len ďalšia zručnosť odborníka, je to relevantný nástroj vedeckej, exaktnej odbornosti nejedného psychológa.
Lidové noviny, požiadali významnú psychologičku Dr. Evu Boháčkovú, ktorá je rešpektovanou grafologičkou o grafologickú analýzu textu jedného z Husákových rukopisov. Súčasťou žiadosti bola aj skutočnosť, že odborníčka nevedela koho v skutočnosti posudzuje, i keď musím povedať, že tomu, až tak moc, neverím. Redaktori Lidoviek, pani Boháčkovej predložili časť dopisu Gustáva Husáka, ktorý napísal v roku 1956 z väzenia. Tento list, Dr. Husák, adresoval na Ústredný výbor Komunistickej strany Československa. Odborníčke predložili časť listu v ktorom nebolo možné, poznať, že ide práve o Gustáva Husáka. Šlo o stranu č. 6 tohto listu. Z torza listu sa dalo usúdiť, len to, že ide o väzňa, ktorý píše svoj list. Pani Boháčková zásadne trvala na tom, aby jej redaktori LN prezradili aspoň pohlavie pisateľa. Nebudem vám tu opisovať zložitú, odbornú metodiku, ktorú pani Dr. Boháčková použila, pretože tejto problematike odborne nerozumiem a túto psychologickú disciplínu neovládam. Sústredím sa teda na záverečné vyhodnotenie grafologickej analýzy. Pomerne rozsiahlu záverečnú správu, i duplikácie v nej obsiahnuté, skrátim.
Záver grafologického rozboru
Písmo vypovedá o vysokej vzdelanosti a inteligencii. Pôsobí kultivovaným dojmom a snáď až prekvapivo – vzhľadom k tomu, že ide o muža – pôsobí mäkko a upravene. Poukazuje na „dobré vychovanie“ ku slušnosti a uhladeným spôsobom. Pisateľ prejavuje významnú orientáciu na cieľ, silná potreba uplatnenia a prejavu. Má silnú potrebu kontaktov a spoločnosti, ktorú si získava vľúdnymi a prívetivými formami vystupovania. Napriek tomu, že jeho správanie môže budiť dojem priateľskosti, jedná sa skôr o akúsi neosobnú formu či diplomatickú masku. Aj keď je pre pisateľa typické racionálne a striedme uvažovanie, je do veľkej miery – i keď nevedomej – ovplyvňovaný cítením. Jeho jasne nevyjadrené citové potreby a často nevyjadrená túžby po kontakte vytvára, zvlášť pri nedostatočnej odozve, zvýšené riziko sklamania z medziľudských vzťahov. A následne útek do izolácie. Vzťahy a ich kvalita sú tak pre neho dôležitejšie, než si sám pripúšťa. Pretože je mimoriadne citlivý, má strach z odmietnutia, citového poranenia, alebo ublíženia. Preto často váha, či má svoje city prejaviť. Obvykle sa preto drží stranou. Jeho neuvedomelé túžby a žiadosti, niekedy prevládnu nad ráciom. Pisateľ je v myslení rýchly, ponáhľajúci sa k cieľu, má schopnosť rýchleho úsudku, avšak jeho metodický prístup, krok za kokom, ho vo výslednom efekte, vlastne spomaľujú. Pri svojej práci sa môže plne spoľahnúť na sebadisciplínu a sebaovládanie. Je schopný prejavovať vytrvalé sústredenie a má vynikajúci organizačný talent. Pisateľ je zhovorčivý a rád debatuje. Jeho argumentácia je vo všetkej dôkladnosti, vždy premyslená, má svoj osobitý štýl. Pisateľ sa neustále vzdeláva a rozširuje svoje obzory, preto má živý záujem o komunikáciu a výmenu myšlienok a však v tejto oblasti môže často narážať na potrebu sebazáchovy a sebakontroly, takže vo výsledku je konzervatívnejší, než sa sám pokladá. Je navyknutý brzdiť svoje prirodzené impulzy, súdnosť triumfuje nad vášňou. K svojim cieľom pristupuje realisticky. Vážnosť, duševná disciplinovanosť a jeho triezvy pohľad na svet môžu viesť, až k akémusi suchopárnemu pohľadu, ktorému chýba iskra a humor. Tiež je pre neho typická silná viazanosť na vlastné presvedčenie a hodnoty. Jeho vnímanie pravdy potom môže byť aj dosť subjektívne, zatiaľ čo on tu svoju pravdu, bude považovať za akési objektívne meradlo.